Krehká.

Ako púčik, dušička malá,
tak vidíš ju od mala.
Keď rozvije sa do kvetu,
niet väčšej krásy dať svetu.

Žena! Kvetom si stvorenia,
z teba všetky krásy
k mužom pramenia,
ako tvoje vlasy.

Do krásy každá rozkvitne,
úsmev jej pristane,
i keby mala ubolené dlane.

No vy muži do zbrane,
keď k ženám nepriateľ sa stavia úkladne,
nech kvetina nezvädne.

V každej chvíli ukrýva svet milý,
žena, tá, čo plaché má city,
tá, čo vzhľad má vznešený,
tá, čo sa do každého vcíti.

Hľadaj jej pôvab,
chráň jej krásu,
bráň jej krehkosť,
všetkým na spásu.

I keď cítiš sa silnejší,
nepovyšuj sa.
Jej sila iná je.
A ty keď zlomený hľadáš,
najdeš domov tam,
v blízkosti jej srdca.

Kde vladne BOH.