Volanie.

Tam, kde ihličie
s bučinou sa spája,
chodník i cesta modrá vedie,
kde slnka lúče pretínajú títo traja,
i horská bystrina tečie.

Minulosť cítiť
z tohto kúsku kraja,
no nikto o novom nerečie.
Nebudú sa prizerať z raja,
kým posledná červeň vytečie.

Zobuď sa každý,
čo uši a oči maš,
či na krivdy a zlo sa len prizeráš?
Zobuď sa každý,
čo svetlo a dobro chceš.
U seba začni!
Pozor čo myslíš, či vyriekneš!

To teraz je tvoja budúcnosť,
zváž, čo zaseješ:
Lásku k blížnym, či krivú zlosť?!
Vodu k zemi, či krv nevinnú preleješ?

Veľký majster učil nás,
že v prítomnosti musíš rásť.
Len tak zmocnieš ako smrek, či bučina.
Len tak svoju silu môžeš nájsť.
Tu kdes zrodil sa,
tu kde je tvoja otčina.

Neprepadaj pôžitku,
opíja Ti zmysly!
Venuj cit len prežitiu,
len tak ostaneš čistý.

Nezosmilni, nezabi, neolúp,
neprestupuj zákon žiadny,
no najvyšsí je ten,
čo zjaví súd!

Ja som Hospodin!
Tvoj Boh!
A nebudeš mať bohov iných,
aby si sa klaňal!

Tak už svetmi znie,
všade bude čuť,
kto Jediným tu vládcom je!

Ten, čo v bázni pokľakne,
pred Najvyšším … vie,
Že spravodlivý sudca,
Láska Božia a Otec jedno je!

A tak táto Zem v láske, pokore
spravodlivo ožije.
A znova cesta

… rozkvitne.