Kúsok zeme.

Pri zrode dňa,
keď zočím ranné zore,
vďakou predchnutý,
vo vnútri citov more.

Či to len smiem?
Uzrieť opäť Svetla lesk?
Či to len smiem?
Začuť vtáčí ranný spev?

Cítiť pomoc Božiu
pri skutkoch dňa.
Cítiť milosť Tvoju
pri spočinutí na vrchole pňa.

Čo zem táto darom dáva,
bez vďaky Tebe, Pane, neostáva.
Čo zem táto dnes si vzala,
s úctou, Tebe, Všemohúci, odovzdávam.

Ty v každej chvíli,
máš pokrm pre telo i ducha.
To z tejto zeme sme vodu pili,
Tebe večna sláva, i vďak prislúcha.

Len z tvojej Vôle
sme v tvojom diele.
Len s tvojou silou
všetko budujeme.

Vďaka tvojím zákonom
smieme venovať sa zemi.
Len s tvojím Slovom
smieme stáť a nie kňučať ako poranení.

Na sklonku dňa Pane
Ti obeť človečenstva prinášame.
V slnka posledných lúčov
zamykáme dvere klúčom.

Na tejto zemi,
vzpíname k Tebe ruky.
Budiž navždy velebený,
nech je Tvojho trónu stolec
úctou našou ovenčený.

A tak vítame noc
v tejto zemi.
Vediac, že tvoja je moc.
Že len s Tebou sme víťazmi

… a nie porazení.