Čestvá rosa.

To minulé, čo páli ťa,
to dávne, čo ťaží ťa.
To, čo sial si, dáva žeň.
V pote svojej tváre!
Ten chlieb ješ každý deň.

Unavený, bezradný?
Nuž, a či zdáš sa sebe pohľadný?
Vzhliadni hore, otvor oči,
tam Svetlo je
a celý svet sa točí.

Zákonov je veľké súkolie,
a teba trápi, čo mieni okolie.
Dbaj radšej svojho vnútra,
nech nie si za kohúta.

Hrdý, pyšný, krásne perie,
okolie utrhne si,
kým kohúta rozoberie.
A ty spytuješ sa: „kto si!?“

Preč, preč!
Von z tej zimy,
Mamon, pýcha ješitná,
cítiš sa jak kus dobytka.

Tak, tak, klope svedomie.
Vzchop sa a posilni vedomie.
Či naďalej budeš chodiť bosí?
Potom začni v tráve,
a okús sviežosť čerstvej rosy.

Cítiš chlad, tú sviežosť rána,
čistosť krokov nevídaná.
Zahodil si prianí perie,
už si ťa chmár nevyberie.

Načo statky, zlatky,
s nimi v srdci život krátky.
So Svetlom si jasný,
cítiš sa žiť dlho
a si tak krásny.

To čistoty chcenie v tebe,
pozdvihlo ťa v čosi,
čo rozjasnilo iskru v tebe,
a ty žiariš …

… ako kvapky čerstvej rosy.