Kam hľadíš žena?
Máš azda na dohľad vznešeného cieľa?
Kam prikladáš ruky?
to nevidíš ducha okovy a muky?
Pohľadom svojím, láskavým
oblažiť máš.
Pohľadiť ducha dotykom zas,
a nie ho činiť boľavým.
Kam stráca sa tvoja myseľ?
Buď čistá i v nej,
nech nenájde tieseň.
Tvojho tela jas
nech znie ako krásna pieseň.
Nepredávaj oku jeho krás,
lebo zosmutnie, zaplače tak,
ako neskorá jeseň.
Stráž to čisté, jemné v Tebe
je to Pánov drahokam.
Uzrieš zavoj Svetla z nebies
A viac nepýtaš sa, kam.
Martin Kruták
maľba: Aneta Mišovie