Háreiars.

Červeným telom,
výstrahou svetom.
Svojím vzhľadom vznešeným,
predlohou rytierom pozemským.

Mnohí k nemu vzhliadali,
no v pýche upadli.
Upadli pre žiadosť,
molochovi v radosť.

On služobník je, Pána,
od neho príde rana.
Tomu, čo nestojí vo Vôli.
Toho jeho meč zabolí.

Kópia bojovníka Valhally
každého povalí,
každého umierni,
každého usmerní.

Kto po údere jeho
pozná správnu trasu,
tomu princíp jeho
zjaví silu, krásu.

Keď postavíš sa cnostne,
dokážeš to svojím bytím,
tak ucítiš v duchu mocne
silu jeho rytín.

Tie učinia Ťa sluhom Božím,
a nie riasou vlažných bažín.
Tak poslušný si rytier, slúžiš.
Tak zažiariš z ducha hlbín.

Háreiars, služobník Ó Dio nara.
Rytieri to Parsifala!
V Ásgarde Háerthémis povstala,
vzniesla sa, a ruku dala.

Tak spolu ženú vše k pohybu,
v ich službe neuvidíš chybu.
No dávaj pozor, stráž sa,
nespi, hýb sa, váž sa.

Nech nie si vzhliadnutý príliš ľahký,
ako prádny klas.
Inak odstráni Ťa meč poľahky,
tak pracuje Háreiars.

Jeho cieľom nie je ničiť,
no má tú moc.
Skrze neho Svetlo stenu zvýši,
ľudským duchom na pomoc.

Kto chopí sa chcenia dobra,
pochopí tak silu obra.
Ten podoprie ho v priebojnosti,
ten odvahy dá dosti.

Tak visí svetlá nitka trebárs,
zosilňujúci Háreiars.