Krása.

Súčasťou každého tvora je,
oko každého zahreje.
O krásu vo všetkom každý usilovať musí,
niet na nej, čo sa komu hnusí.

O krásu zaujímať sa,
nie je hanbou ,prosím,vráť sa.
Vráť sa k nej človek premilý,
by sme ňou vše znovili.

Krásou telá ,domy,brány odeli,
kto krásu robí ,rád sa podelí.
Nestŕpaj a hýb sa v duchu,
nerob seba v mŕtvu muchu.

Pohyb je zákonom
vzduchu,vode,zemi,ohňu.
Ja neustúpim cudzím náporom,
budem silný,mňa neohnú.

Cudzím pre mňa pohodlie,
vše zabíja ,vše zamdlie.
Preto hýb sa ,rob a krášli,
by statky ducha Ti nezašli.

No rob tak dnu i navonok,
Svetlo najde tvojho ducha chrám.
Kde krása cti je zákon ,poriadok,
čo nedá miesta nezmyselným hrám.

Krása dostojným Ťa urobí,
krásou čistota a láska Ťa ozdobí.
Len ony dve ruku v ruke,
krásu dajú duchu v búrke.

Hrmí,blíska ,trieska okolo,
v diali počuť piskot sokolov.
Sokolov hôrnych,sokolov bielych,
synov Tatry ,prenádherných ,smelých.

A Ty človek dostoj seba,
skloň sa ,pros.
Nezabudni , Svetlo z neba,
poďakuj zaň a neohýbaj nos.

Pýcha ,tá Ťa zabije.
Krása ducha rozvije.
Krásou prežhav svoju prácu,
ukáže Ti novú trasu.

Novú trasu,úzku cestu
krásu zrieš aj v sile blesku.
Nezamaž plášť ducha v piesku,
patrí Bohu, neunikneš trestu.

Krása plášťa darom Ti je
od tvojho Pána,
daj na krásu pozor,inak beda Ti je.
Vo vnútri tvojom iskra žije,
jasná,biela,krásna.