Keď ráno zobúdzaš sa,
či večer ukladáš sa.
Keď bolesť ťa sužuje,
či radosť zvnútra prechveje.
S vďakou všetko prijímaj,
s láskou ďalej odovzdaj,
tam kde treba,
i tam kde nie je núdza o chleba.
Vždy podľa citu,
vždy podľa mysle svitu.
Srdcom obdaruj,
a tak kvet ducha zavlažuj.
Kvetom nádherným je
dar priateľstva.
Ten nikdy nezvädne,
nikdy nedočkáš sa zverstva.
Ba naopak hreje ťa,
ako slnka lúče,
vždy môžeš oprieť sa,
nikdy nerozplače.
Tak dávajú si priatelia,
jeden druhému.
Nie statkami,
leč svitom ducha ich vlastnému.
Martin Kruták
foto: Internet
Báseň je venovaná a vznikla z priateľstva a vďaky zaň