Haerthémis.

Šaty biele splývavé
striebornými sponami spínané.
Vznešenosť jej preniká,
keď pozrie sa, chytá ťa panika.

Nadherná ženskosť,
spanilá vznešenosť,
čistota sama,
k pohybu núti už z rána.

Bohatosť vlasov,
nádherná tvár,
ostrosť jej rysov,
má čistoty dar.

Chladivá, a predsa,
láskavá k všetkému,
milujúc nedovolí zaspať,
núti k pohybu čulému.

Strieborný luk,
prenikavé šípy.
Ostré zuby a pazúre,
udržia všetko v pozore.

Nie len zviera, ba i ty človeče.
Buď bdelý, hýb sa,
inak krv potečie.
Tak ži plne, v pohybe.

Telom i duchom,
buď čerstvým vzduchom.
Čerstvým v stvorení,
kam skrze teba sila pramení.

Dávaj a nie len ber,
inak nedáš jej na výber.
Zasiahne ťa šípom,
budeš lovená zver teraz i potom.

Nedovoľ, aby ťa trafila,
nech neopantá ťa jej krása spanilá.
Buď posilou druhým,
či si muž, či žena.
Buď ochrancom iných,
či rytier si, či panna.

Či bojovník, či mama.
Stále služba prenádherná.
Buď v sile Pána stojaci,
Jeho Lásku šíriaci.

Tak doširoka otvorí sa brána,
i tebe prateľ milý.
K Bohu, do kráľovstva Jeho,
do večného raja.