Božia Láska.

V čase,
keď blud vládol svetu.
V čase,
keď stud nestál za vetu.

Niesla sa správa sférami,
že Láska Božia prejde dverami
tohto sveta,
kde ľudia žijú pod vlastnými ranami.

Radosťou jasalo stvorenie,
že Láska každého poženie,
do Svetla vlúdnosti,
do osídiel správnosti.

Preveľký sprievod anjelov
lemoval cestu Láske.
No neveľký hlúčik,
odolal pyšnej maske.

Pod ochranou hviezdy
zrodilo sa dieťa,
v lone čistej matky,
do tohoto sveta.

Znieslo sa Slovo
telom učinené,
a prebývalo medzi nami,
klope a žiada o vstup
ľudom pred bránami.

Otvorme teda ducha
čistej Pravde,
očistime rúcha,
nech do nás Láska vôjde.

Privítajme Slovo,
čo klope a žiada,
držme ho živé,
nech nelpie na nás zrada.

So živou pripomienkou
na Tvoje dielo, Pane.
Prežitie z učenia Tvojho
do sŕdc ukládáme,
a život svoj večný,
ako vďaku k nohám stolca Tvojho,

pokladáme!

Nám ku spáse, Tebe ku cti!