Cit.

Keď v tichu si
počuť veľku silu.
Keď myseľ kľudnú máš
cítiť v tele chvíľu.

Kto bdie a načúva?
Kto to hovorí?
To priateľ, tvoj cit
ten dvere ti otvorí

Keď okolie klame ťa,
zraní, či pôsobí bôľ.
Tvoj priateľ drží ťa,
hojí, čo spôsobil kôl.

On je tu, keď nevidíš
i keď nečuješ.
Po všetkých pádoch zdvihne ťa
a ty precitneš.

Zachveje sa vnútro znavené.
Oči otvoria, slzou zmočené.
No v srdci plameň vzbĺkol:

„Cítim, ó Pane!“

Tvojej Lásky plamene.