Princeznej.

Som od Teba ďaleko,
a predsa sme tak blízko.
Keď kráčame po zemi
príde mi to nízko.

Lietať s Tebou
nemožné je s telom týmto,
no keď precitneme v oblakoch,
poletíme rýchlo.

Keď pozerám Ti do očí,
vidím srnčiu plachosť,
za tvoje srdce čisté,
cítim iba radosť.

Vlasy tvoje hladké a voňavé,
pripomenú háje ružové,
háje ružové, tône voňavé,
čo každá pre slnkom Ťa objíme.

Pery, ktoré nerania,
láskavým slovom pohladia,
keď treba, tak poradia,
nikdy vody nehatia.

Pravda v Tebe,
tak zarytá ako vo mne.
Cítim zväzok,
čo nikto neroztne.

Keď vkročíš do blízkosti mojej,
cítim voňu záhrady ružovej,
jemná ako pierko,
výsada princeznej.

Ty vieš komu patrím,
áno len Jednému, Jedinému!
No s Tebou kráčať chcem,
ku Svetlu, Všemúdremu!

S radosťou, vďakou, ruka v ruke …
moja princezná