Preliata krv.

Pre vinu ľudstva,
a slepotu viery.
Zišla Láska Božia,
aby vyplnila diery.

Telo jej ležalo na tanieri,
bolo Slovom prineseným v mieri.
Krv Lásky Božej preliata,
to dnes prichádza na človeka …
… odplata.

Ľud mával ratolesťou
pri príchode Krista.
No nebál sa klincom i kladivom
na rukách Jeho pristáť.

Za učenie svoje
a lásku k duchu ľudskému.
Dostal korunu, tŕne, rany bičom …
tak odmenil sa ľud …
Ježišovi Nazaretskému.

Ukrížuj ho! Ukrížuj ho!
kričal dav - synonymum viny!
Nevidiac, že prachom je,
že nebyť ducha v ňom,
je len z hliny.

Láska Božia
i v poslednej chvíli:
„Milujte sa, ako ja vás!
A budete bez viny!“

Netrvalo dlho
od posledného sústa,
a uschli Lásky Božej ústa.
Umĺkli smútkom,
oči vlhli z ľútosti.
Že viac urobiť nemohla,
no i tak učinila za dosti.

A tak prosba planie k Bohu Otci:
„Otče! … Otče! …
Odpusť im, lebo sú to nevedomci.“

Posledný nádych boľavý od rany,
tej v srdci, ľudmi zasadený.
„Dokonané jest!
Niet viac, čo mám tu zniesť“

„Do Tvojích rúk, Otče,
vkladám svojho ducha“
Posledný výdych,
SLOVO v krvi steká
pozdĺž Lásky rúcha.

Zem trasie a bleskmi zmieta sa
kamenný chrám praská napoli.
Beda Ti ľud, traste sa,
že ste si zas urobili po vôli.

Lásky Božej krv preliata,
v súde bude pripätá,
k listine viny neverných,
k činom, súdom ich.

Dokonané jest!
Niet viac, okrem SLOVA,
čo ľuďom v súde zniesť!