Úsmev.

Boli časy, keď bolo ťažké sa smiať,
keď bolo ťažké sa hrať,
keď slzy odlúčenia zmáčali líca.

V modlitbe a úprimnej prosbe o silu
nachádzal som cesty.
V odpustení, a prosbe o odpustenie,
míňali sa tresty.

Najťažšie kroky s bolesťou v srdci,
učinil som pre návrat všetkých úsmevu.
Kráčal v ústrety Pravde, Svetlu
a všetko vkladal v dôveru,
presvedčený o Bohu.

A tak šiel som, žil som.
Pravdu hájil,
a v Svetlo veril.
Veriac, že viac neublížil som.

Stojac pevne pre ne,
veď hľadeli tak uprene.

Úsmev sa vrátil na líca,
do sŕdc šťastie.
Po chrbtoch nechodí nám palica,
radosť bytia spolu rastie.

Ďakujem Ti Pane za tie ťažké časy,
keď všetci hovorili: „asi“.
Zocelili, posilnili.
Ja vraciam s úctou čo dal si,
s vďakou, veď vieš Pane:
„prečo asi“.