Céleiné.

Na perutiach Luny
tam krásne sa vlní
ako púštne duny
v lúčoch Apolóna slní
nádherná Céleiné

Raz krásne biely
perleťový jas
Inokedy svit modrastý
svit nesmiernych krás

Keď sa červená
to varuje
že ruka Pána
zasiahne

Marsov odraz
v jej odlesku
prináša z nebies odkaz
o blesku

Krása svetla z nej
odráža čistosť bytia jej
keď vzhliada k Venuši
kde sídli Astarté
kde čistá vládne a nič neruší

Tam skláňa sa žiara od Irmingard
čo vidieť ju na sto járd
i keď malička je zo Zeme
pri pohľade na ňu … stíchneme

Tak nesie k Zemi
poklad čistoty prenádherný
v odkaze Svetla
pôvabná Céleiné
Pri pohľade tam nemyslíš na iné
len akoby si sa jej dotkla

Nie nie rukou
to tvojím vnútrom
to tvojím duchom
radosťou a nie mukou

Keď sama jasná si žena
radosťou v tichu
Božou láskou oblažená
tak šťastná bez štipky dychu

Slza šťastia a radosti
čo by stále tiekla
nemáš slov čo by si riekla
len ďakujem, Tebe, Pane
na výsosti