Návrat.

Prichádzaš plný radosti
s nádejou v srdci,
že všetkým dostane sa zadosti
z Jeho milosti.

Na tvoju prosbu kedysi,
putovať svetmi smel si.
Túžba po vedomí
vnorila ťa do tmy.

Tam rozvil si krídla
ako vtáča na prvý let.
Tam spoznal si,
čo On stvoril a krajšieho niet.

Poznával si a ochutnával,
vzlietal, ba i zakopával.
No vždy vstal zmužile,
veď s odvahou vpred
je Svetlu milé.

Zakúsil rany od zlosti,
či opáčil trpkosť podlosti.
Tak premenil si kabát za čistý,
a opustil všetky neresti.

Vieš, že viny odpustenie,
povedie ťa vo vzkriesenie.
Tvojej, či brata blížneho,
od všetkého vlažného.

Keď zbavený si prachu viny,
otrasený si zo špiny.
Smieš predstúpiť pred bránu,
kam smie len ten,
čo Svetlo pozná, obranu.

Biele rúcho,
svetlá bytosť,
nesie v sebe
lásky sýtosť.

Na milosť tak zobratý,
vedieš svoje opraty.
Čakajú ťa zástupy.
Veď tam v raji sú všetci z ducha,
a už vieš, že i Ty.