Žne.

Ty daroval si, Pane
sveta dary prirodzene,
a nepýtaš viac za ne,
než vrúcne: „Ďakujeme!“

Čo zasial si Slovom,
to vpíjali sme duchom,
ako víno z tvojich viníc,
no úžitok nemá hraníc.

Zasiate je semeno,
vzišlo s pôdy stebelo,
čo nesie plod na vrchole,
rozum, či cit, je to na tom stole?

Polož si otázku sám človeče:
Či zákon Boží ťa povlečie?
Alebo ťa povznáša?
Či plod žatvy svieti
ako svetlo lampáša?!

Ak cítiš ľahkosť a pomoci všade,
je tvoje srdce nespútané.
Nenesieš žiadne okovy,
Na temno je tvoj jas
ako ostrohy.

Zalakne sa zlé tvojho chcenia,
Kto tvojím Pánom je
to temné tvory vedia.
Ty s vďakou dobré žneš,
Pred Jediným poklakneš,
a ticho vnútri zvoláš:

„Ďakujem!“