Čas Vianoc.

Keď svetlo sa v oknách ligoce,
prichádzajú Vianoce.
Čas pripomienky Lásky.
Čas, čo stiera starostí vrásky.

Pripomienky dieťaťa Božieho,
Jezuliatka, syna Svetlého.
Zvesť o ňom niesla sa svetmi,
ako záhony naplnené kvetmi.

Radosťou napĺňala
zvesť svety.
Znesie sa Láska,
pre pomoc slepým.

Zrite ľudia,
dieťa nesie znamenie,
každý pred ním pokľakne
a onemie.

Nesie Slovo,
učenie o ňom.
O Otci Jedinom,
Svetle, spáse, čo je v ňom.

„Ja som Svetlo, nádej a život večný!“
Tak človeče už nebuď priečny.
„Nik nemôze k Otci, len skrze mňa!“
A zavládla v srdciach jar.

A Ty cítiš ten kvet?!
Čo zasial rozsievač, Jezuľa.
Či už lásky v tebe niet?!
Pýta sa Veľký majster, vtedy batoľa.

Učenie slobodnej Lásky,
Lásky k Bohu.
Nie o klaňaní sa cirkvi,
bozkávať teľaťu nohu.

Len Jeden je!
Kto učinil Ťa!
Len jeden vďaku žne,
čo Lásku v teba zaseje.

A tak ulíhaj na noc,
s vďakou a spomienkou,
v čase Vianoc.
Viem ešte mnohým sa to nezdá

…

Tým zjaví Pravdu Žiariaca Hviezda!