Čistá.

Po lúči čistom
z prameňa rinie sa sila,
čo každá duša v cite čistom
vrúcne si vyprosila.

Biele rúcho,
biele plamene.
srdca tlkot búchol,
na ceste bytia žiadne kamene.

Biele plamene jasného ducha,
na dlani krištáľ svojej iskry,
to Ti, Pane, služobník tvoj ponúka,
svojím sľubom si je istý.

Sľubom čistoty a dobrého chcenia,
že viac nepadne iskra v bôľ,
aj keď temna zuby ceria.
A on svoj štít a meč pozdvihol.

A tak sila prúdi k čistému,
k srdcu, citom, jasnému.
Po nej láska tvoja, Ó Pane,
schádza k nám …

My s vďakou vrúcnou
vzopätí sŕdc, nezabúdame!