Hmlovina.

Zachytáva kvapka kvapku
sprevádzaná dole k statku
dole k statku hmlovinou,
nejde ale rovinou.

Samá hora, všade les,
divočinu počuť,
tá nenechá sa viesť,
leč horou ozýva sa dupot.

To vysoká! vznešenou je,
kde tu i tam
začuješ znieť piesne ruje,
pod horou i zo stráň.

Šuchot, ňuchot, funenie
to je ranné brieždenie,
keď slnko hladí hmlovinu,
tá pozdvihne sa, rozplynie.

Odhalí nám farby pestré,
jeseň kabát obliekla.
Počuť dravce, pazúre sú ostré,
myš, či kuna, iba jedna utiekla.

Kabát nočný z hmloviny,
jeseň sklonila sa k zemi,
šaty z farieb stromov
i zelenej pastviny.

Keď vše uzrie svetlo dňa,
ty žasneš nad Jeho dielom,
ďakuješ a skláňaš sa,
za vyrieknuté „Budiž Svetlo!“