====== Kvet ducha. ====== Padlo seme do zeme\\ tmavej, mokrej, sčernenej\\ ocitlo sa spriaznene\\ v hmote hutnej spevnenej. Ach, aká tma a chlad,\\ či tu niet lúča teplého?\\ Aha, pozri, kamarát,\\ hľaď na Pána dobrého. Cítiš chlad a túžbu\\ radosť chceš za družbu\\ k rastu tvojmu prosbu\\ upriam hore k nebu. Vztýč sa seme zo zeme\\ vztýč sa, napi vody podzemnej.\\ Je z pôdy spriaznenej\\ tvojmu jadru určenej. Až uzrieš svetlo sveta\\ napadne ťa jedna veta,\\ ach, koľko lúčov sveta\\ v okolí je radosť svetlá. Hlávku dvíha seme krásne\\ stojí, hľadí, v duši píše básne.\\ Ako je len v lúčoch krásne,\\ teraz je mi všetko jasné. Temno, chlad pre túžbu nutné\\ stíska srdce seme smutné.\\ Túžba rástla, naberala silu\\ seme vzrástlo, postavilo byľu. Byľu silnú, vzpriamenú\\ k nebu hlávku uprenú\\ kúpe listy, lupene\\ v žiare svetla zasnene. Zbiera farby,\\ silnie telom.\\ Rastie, krásnie\\ hore smerom. Stojí rovno, vztýčene\\ hlavku drží vzpriamene\\ k svetlým lúčom uprené\\ listy kmeňa, do zelena sfarbené. Celá krásna, nádherná\\ z lesku lúčov zrodená.\\ Nezabúda seme zlaté,\\ odkiaľ vzišlo, zo zeme tmavej. Čerpá silu zo zeme,\\ pre krásy kvet nadzemnej.\\ Po čom teda prahneme?\\ Po kráse Svetla nádhernej. Svet je pláň, sťa lúka\\ toľko kvetov ti ponúka.\\ Toľko kvetov, koľko stebiel\\ bys z tej krásy neuletel. Pozri vôkol seme zlaté\\ koľko vás je v lúke vsiate.\\ Jeden z druhým vetrom viate\\ klesli k zemi, seme zlaté. Tužbou hnané vyrástli\\ hľa, farebný kvet, prekrásny.\\ Kvet ducha svetlom žiari,\\ Svetlo svieti v jeho tvári. Daj pozor!\\ Ty!\\ Abys jeho žiaru nezastavil!\\ To Ti Pán tvoj\\ Boh, pravil. {{ :pismo:poezie:martin_krutak:kvet_ducha.jpg?direct&400 |}} ---- Martin Kruták